Moje postrehy

Nadväznosť na článok „VOP Nováky – prvá päťročnica“ nie je náhodný.

V prenesenom zmysle slova by sa dalo povedať, že ešte nezaschol atrament na predchádzajúcom článku a už má pokračovanie. A bohužiaľ na základe tragickej udalosti.

Na prvý pohľad možno súvislosť nie je až taká zrejmá, ale je reálna. 7. marca 2012 vybuchol vo vojenskom útvare v Novákoch pri úplne bežnej manipulácii s uzatvoreným originálnym obalom univerzálny ručný granát typu URG-86. Podotýkam, že naozaj s tými granátmi nikto nerobil nič nepatričné. Jediné logické vysvetlenie tohto nešťastia je, že minimálne jeden z granátov v debničke mal chybu v mechanizme zaistenia zapaľovača. A zasa logicky, táto chyba mohla nastať len v procese montáže zapaľovača. A keďže všetci zainteresovaní vedia, že výrobcom týchto granátov na Slovensku bol VOP Nováky, tak neviem ako Vám, ale mne okamžite v ušiach rezonuje otázka: „Kedy to skončí“? Koľko výrobkov, ktoré vyšli z tejto fabriky za posledné roky môže priniesť podobné prekvapenie ako tento granát? Na základe skúseností z posledných rokov sa totiž nedá spoliehať na to, že by ostatné výrobky boli vyrábané profesionálne, kvalitne a bezpečne.

Je pravdou, že granáty práve z tejto nešťastnej výrobnej série, pri ktorej došlo k výbuchu boli v minulosti u výrobcu reklamované pre nespoľahlivú funkciu. Reklamácia bola uznaná, granáty opravené, ale predmet reklamácie nemal súvislosť s týmto výbuchom. Presnejšie súvislosť je len v tom, že boli zasa zmontované vo VOP Nováky. A dá sa dôvodne predpokladať, že ak sa chyba stala pri ich oprave, rovnako sa mohla stať aj v prvovýrobe. Tým sa potenciálne nebezpečným stáva každý jeden granát typu URG-86, vyrobený vo VOP Nováky.

A preto je otázkou dnešných, čo so všetkými tými granátmi, ktoré sa nachádzajú v skladoch. Počul som zaujímavú myšlienku: „vrátiť ich výrobcovi, nech sa s tým vysporiada“. Na prvý pohľad to znie logicky, má to však, ako to už býva svoje „ale“.  Veľké množstvo granátov v skladoch je po záručnej dobe. To samozrejme neznamená, že sú po dobe technickej životnosti, ale výrobca už za ne nepreberá zodpovednosť. Teda ak by ich aj mal kontrolovať a prípadne opravovať, tak určite nie „za vlastné“, ale ako fakturovanú zákazku. To je aspoň môj názor, lebo naozaj nepoznám právny predpis, ktorý by výrobcu zaväzoval na vykonanie „záručnej“ opravy po uplynutí záručnej doby. A ak by to aj hneď malo byť realizované ako záručná oprava, teda na náklady výrobcu, naozaj by ma zaujímalo z čoho by to VOP-ka zafinancovala. Vzhľadom na jej ekonomickú situáciu, keď si už v minulosti požičiavala na výplaty to vidím dosť skepticky.  A už vôbec nehovorím o tom, aké by boli záruky, že budú skontrolované a prípadne opravené dobre.

No a aby som nezabudol. Zasa nikoho ani len nenapadlo, že v tejto krajine nemáme žiadnym právnym predpisom upravené podmienky pre výrobu munície v civilnej fabrike. A rovnako na Slovensku neexistuje nikto s civilným oprávnením na akúkoľvek manipuláciu s muníciou.

Takže sa zasa môžeme vrátiť na začiatok a utvrdiť sa v poznaní, že zákon o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii naozaj nepotrebujeme. Veď myšlienku, že problém s granátmi by mal vyriešiť výrobca, ktorým je civilná fabrika bez právneho rámca na prácu s muníciou verejne vyslovila aj pani premiérka, ktorá momentálne riadi aj rezort Ministerstva obrany. A ak jej, ako predstaviteľke zákonodarného zboru nevadí, že by sa to dialo mimo zákonný rámec, tak komu by to už malo vadiť.  

Od roku 2007 zomrelo v príčinnej súvislosti s výrobou alebo výrobkami  VOP Nováky deväť ľudí. Zrejme je to stále málo na to, aby si niektorí kompetentní uvedomili, alebo aspoň nechali vysvetliť dôležité súvislosti.